Hen aha. Všetci poriadny členovia fotoklubu na jednej kope.
Svoju prvú zrkadlovku som si kúpila pomerne neskoro - v roku 2017 aby som si z ciest priniesla lepšie fotky. Postupne sa snažím zdokonaľovať svoje zručnosti učením sa od skúsenejších kolegov. Zameriavam sa na fotografovanie krajiny a mesta. Občas to prestriedam snímkami kvetov či zvierat. Portréty však u mňa nehľadajte. Milujem dlhé expozície, modrú hodinku a svetelné mapy. Rada by som svojimi fotkami inšpirovala ostatných aby sme v každodennej všednosti hľadali niečo výnimočné a pekné. Snáď sa mi to darí.
Narodil som sa v Trebišove na východe Slovenska pred tridsiatimi rokmi a momentálne žijem v Leviciach. K fotografii som sa dostal na vysokej škole v Ružomberku, môj prvý aparát bol Fujifilm Finepix a dokumentoval som ním hlavne túry v okolí Ružomberka. Svoju prvú vlastnú digitálnu zrkadlovku vlastním od roku 2016 odkedy sa viac snažím vzdelávať vo fotografickom remesle, aby som si mohol splniť sen a urobiť z koníčka zamestnanie.
Fotografujem rôzne žánre, ale najviac sa cítim doma keď fotografujem šport a motošport obzvlášť. Či sú to preteky do vrchu, offroady, preteky na plochej dráhe, motocross alebo rally, zachytiť na statickej snímke rýchlosť, adrenalín a zručnosť jazdcov je poriadna výzva. Moje depo je Leviciach a odtial výražam za pretekmi po celom Slovensku a niekedy aj do zahraničia.
Moje prvé fotografické pokusy začínali niekedy v roku 2005, kedy som si kúpila svoj prvý foťák. Bol zo mňa typický fotonadšenec, ktorý fotil okolo seba všetko – listy, konáre, motýle, mačky…
S príchodom mojich detí toto nadšenie vzrástlo, a okrem mojich vlastných detí, som začala fotiť všetky deti a rodinky v mojom okolí. Toto nadšenie trvá až dodnes a pretransformovalo sa aj do mojej profesie – portrétnej fotografky.
Po dlhšej prestávke som v roku 2004 kúpil svoj prvý digitálny fotoaparát a začal sa znovu venovať
foteniu. Začalo to s rodinnými fotkami ale zapáčilo sa mi to až natoľko, že teraz už to je moje hobby.
V začiatkoch som ako každý fotil všetko "čo sa hýbalo" no teraz fotím hlavne kultúrne podujatia a
rôzne športy.
Mám rád zvieratá, preto tie fotky z westernových pretekov. Je to vlastne spojenie zvierat, športu a aj
portrétov. V poslednom čase ma zaujala aj portrétna fotografia.
Snažím sa stále zdokonalovať aby som ešte lepšie ovládal svoju techniku fotografovania a čo najlepšie
využil svoje schopnosti.
Fotkou vyjadrujem, čo slovami neviem. Začínala som ako snáď každý fotograf - fotila som všetko a všade. Roky tréningu ma doviedli takmer ku všetkým žánrom vo fotografii, no zostala som verná najmä portrétom a krajine. Dokumentujem aj rôzne spoločenské udalosti a fotku využívam aj v novinárskej práci. Portétom a krajine sa venujem profesionálne.
K foteniu som sa dostal ako slepé kura k zrnu. A nakoniec mi to zostalo. Nefotím profesionálne. Fotím len tak pre radosť. Najčastejšie vám ukážem fotky psov. V tesnom závese sú ostatné zvieratá. Občas spoločenská udalosť. Momentálne sa so mnou môj foťák nebaví a ja ani neviem či sme sa rozišli. Pevne verím, že nie a dúfam v skorý návrat k foteniu. Snáď si dá čo najskôr povedať. Asi mu na ako ospravedlnenie donesiem novú baterku. Čo by ste poradili vy?